Pletenie prstami vs. ihlice pri chunky pleteninách
Píše Fernando Santos
Možno je to otázka, ktorú dostávam najčastejšie, na Etsy aj v správach, takmer denne: mám to pliesť prstami, alebo použiť veľké ihlice? Moja úprimná odpoveď platí oboma smermi a zahŕňa aj háčiky, na ktoré ťa nikto neupozorní.
Predovšetkým: rob to, čo hovorí k tvojej duši. Naozaj tu neexistuje zlá odpoveď, len metóda, ktorá ťa bude naozaj baviť a pri ktorej vydržíš. Ale keďže sa pýtaš poriadne, toto je všetko, čo som sa naučil pri oboch.
Pletenie prstami: ľahký, radostný začiatok
Pletenie prstami je bez debaty jemnejší začiatok. Keďže pracuješ rukami tam a späť, nikdy nemusíš zápasiť s ‘rubovou stranou’, aby si plietol (pliedla) obrátene; je to jeden priateľský, opakujúci sa pohyb. Zmeny farieb sú ľahké. Aj intarzia (tie farebné bloky) je ľahká, a to je polovica toho, vďaka čomu kardigán Gigante vyzerá ako kardigán Gigante.
Dve veci, vďaka ktorým to pôjde hladko:
- Pri pletení si drž klbká vlny v poriadku a presúvaj ich, ako postupujú farebné bloky. Trocha upratovania rad po rade ťa neskôr ušetrí od zamotaného hniezda.
- Použi prsty ako mieru: každá slučka by mala mať zhruba šírku tvojich dvoch prstov. A veľkosť očka máš vyriešenú, bez ihlice.
- Nech každá slučka ‘pobozká’ tú predchádzajúcu. Priebežne drž slučku, ktorú začínaš, tesne pri tej, ktorú si práve dokončil(a). Vytvára to ten krásny efekt retiazky a nesmierne to pomáha rovnomernosti, pretože oko sleduje úhľadnú retiazku namiesto toho, aby zachytilo každý malý cikcak nerovnomerného napätia.
Háčik pri pletení prstami
Očká pletené prstami majú sklon vyzerať nerovnomerne a nič neodradí viac ako chunky odev, ktorý vyzerá neupravene. Najmä ak si, tak ako ja, trochu perfekcionista, ktorý si všimne každú krivú slučku. Projekty párám (rozpáram a začnem odznova) častejšie, než by som rád priznal, len preto, že očká nesedeli správne.
Najlepšou obranou je jednoducho zastaviť sa a pozrieť. Je tak ľahké nechať sa uniesť, takže očká kontroluj každý rad, ideálne každých asi päť očiek. Ak boli tvoje slučky rovnomerné a jedna začne zlobiť, chyť ju hneď: keď staviaš na krivom očku, dostaneš reťazovú reakciu krivých očiek, všetko z jednej drobnej chyby, ktorú si mohol (mohla) opraviť za sekundu. Necháš to tak a, ako ja, nakoniec vypáraš všetko. Opýtaj sa ma, odkiaľ to viem.
Trik, na ktorý nedám dopustiť, je mať poruke jednu z veľkých rovných ihlíc 25 mm (nájdeš ich na mojej stránke s ihlicami). Keď prstami upletieš rad, presuň očká na ihlicu, aby ostali rovnomerné a jednotné, kým pokračuješ. Je to trochu viac práce, ale vráti sa ti to vo výsledku, ktorý naozaj vyzerá zámerne, nie náhodne.
Pletenie na veľkých ihliciach: profesionálny výsledok
Ak ti ide o rovnomernosť, vyhrávajú ihlice. Očká sú v rade, vyzerajú fantasticky a hotový kúsok pôsobí poriadne, profesionálne vyrobený. Keď ťa na ulici zastaví cudzí človek a pýta sa, kde si kardigán zohnal(a), zvyčajne je to práve preto.
Tu robia celý rozdiel dva zvyky:
- Sleduj napätie: každé očko potiahni o kúsok viac. Keď každé tvaruješ, vytiahni ho ešte trošku. Práve to dáva chunky ten krásny vzdušný, uvoľnený vzhľad a pocit. Nič neodradí viac ako očká natlačené na seba, ktoré sa držia zubami nechtami.
- Používaj kruhové ihlice, nie rovné. Rovné ihlice zbožňujem, ale rastúci kardigán potrebuje priestor. Lanko na kruhovej ihlici nesie váhu, dá tvojmu kúsku kam ísť a znamená, že ti slučky nezošmyknú z konca, keď sa otočíš chrbtom. (Rovné si nechaj na trik s držaním očiek vyššie.)
Pletenie prstami je zhovievavejšie na učenie; ihlice dajú lepší výsledok. Z oboch vznikne skutočný kardigán.
Háčik pri ihliciach
Ale, a je to skutočné ale, ako odev rastie, je ťažký a nemotorný. V polovici dielu tela držíš niečo zhruba veľké ako malá krajina a otáčanie na pletenie lícovej a rubovej strany sa stáva poriadnym cvičením na ruky. Po pravde, niektoré večery ma bolia zápästia. A na rukávoch ihlice nie sú tvoji kamaráti: veľké ihlice a malé plochy sa jednoducho neznášajú.
Moje jediné skutočné odporúčanie: pletací kútik
Ak to nejako zvládneš, dopraj si pletací kútik, aj keby to bol len uprataný kuchynský stôl. Chunky sa oveľa ľahšie pletie naplocho, pretože váhu nesie povrch namiesto tvojich zápästí. Áno, je to škoda: pletenie a telka idú krásne spolu a stôl túto útulnú kombináciu narúša. Ale opri kúsok o konferenčný stolík, operadlo gauča, čokoľvek, čo vezme časť váhy, a naozaj môžeš mať oboje.
Takže… ktoré?
Naozaj neexistuje správne ani nesprávne. Chunky pletenie je inkluzívne, krásne a odvážne a jeho najlepšia verzia je tá metóda, pri ktorej ti bude pohodlne a na ktorej výsledok sa budeš rád (rada) pozerať. Úplný začiatočník? Začni prstami a s uvoľnenými očakávaniami. Chceš ten ostrý výsledok typu „urobil(a) som si to sám (sama)“? Siahni po ihliciach. Alebo rob to, čo ja väčšinu dní, a používaj oboje: prsty pre radosť, ihlicu pre poriadok.
Ak si úplne na začiatku, začni tu: Dokáže začiatočník upliesť chunky kardigán? Kde začať, úprimne Je to najjemnejší začiatok, aký poznám. A keď budeš pripravený (pripravená) na veľké ihlice, moje sú tu, vrátane rovných 25 mm, ktoré používam na trik s držaním očiek.
Nech sa tvoje ruky chopia čohokoľvek (prstov, ihlíc alebo šťastnej kombinácie oboch), vyber si to, čo je ti príjemné, a urob niečo v štýle Gigante.
Čítaj ďalej
Dokáže začiatočník upliesť chunky kardigán? Kde začať, úprimne
Veľké očká sú zhovievavé a rýchle, takže chunky je najlepšie miesto, kde začať.
Čítaj ďalej →
